Prvá sezóna s CultiWise: čo priniesla a čo sa po ceste naučil
Adrians Solovjevs hospodári na 1 000 hektároch v Lotyšsku spolu s ďalšími dvanástimi ľuďmi a približne 1 200 včelstvami. Polovicu výmery obrába konvenčne, polovicu v ekologickom režime. Pestuje pšenicu ozimnú, repku ozimnú, ovos, jačmeň, pšenicu tvrdú, špaldu, pohánku a medonosné plodiny pre včely.
Na svahoch ťažké íly, v depresiách mokrá rašelina, miestami pH 5, nízky obsah fosforu. Na tom podniku nie je rovnomerné nič, a práve preto stoja jeho čísla z prvej sezóny za prečítanie: skutočné polia, skutočné úspory a dve rozhodnutia, ktoré mu nevyšli. Tu je rozhovor.
Kde ste začali?
Na poli číslo 23. Repka ozimná, 8,87 hektára, a po zime bola takmer polovica porastu preč alebo v zlom stave.
V CultiWise som si urobil mapu s dvoma zónami. Plná dávka tam, kde repka prežila, nula tam, kde vyzimovala. Táto jedna aplikácia ušetrila 50 % hnojiva. O týždeň neskôr som to isté spravil s fungicídom, tentoraz s trojzónovou mapou, a znova som ušetril 50 %.
Urobil som jednu chybu a tím CultiWise ju zachytil. Prázdne zóny som nastavil na nulu, lenže postrekovač potrebuje aspoň 10 l/ha, inak sa úplne vypne. Drobnosť, ale dobre to vedieť skôr, ako stojíte na poli.
Čo vás priviedlo k precíznej aplikácii?
Veľmi zlý štart sezóny. Predchádzajúci rok bol mokrý, takže sme repku siali o dva týždne neskôr. Potom prišla zima s mínus 30 stupňami a na jar stáli na poliach obrovské množstvá vody.
Po prezimovaní som videl veľa miest, kde nebol vôbec žiadny porast. Pri pšenici sa o porast ešte dá bojovať dusíkom navyše. Pri repke je to naopak, len prichádzate o peniaze, keď kŕmite prázdnu zem.
Druhým impulzom boli ceny vstupov. Nafta aj hnojivá prudko zdraželi a ja som začal rozmýšľať, ako každý kilogram toho, čo už mám, využiť presnejšie.
A na celej výmere repky?
Máme 103 hektárov repky ozimnej. Na dvoch aplikáciách hnojiva a jednej aplikácii fungicídu sme ušetrili 5 484 €. To je štvrtina toho, čo by tie tri prejazdy stáli.
103 ha
REPKA OZIMNÁ
25 %
UŠETRENÉHO PRÍPRAVKU
5 484 €
ZOSTALO NA ÚČTE
Drony ste použili aj na reguláciu burín v pšenici.
Zmapovali sme 85 hektárov pšenice ozimnej. Aby ste mali predstavu o rýchlosti: jedno pole s výmerou 3,3 hektára trvalo štyri minúty a sedemnásť sekúnd letu a 139 snímok.
Dáta som nahral do portálu CultiWise a spustil detekciu rastlín, takže som presne vedel, koľko burín mám a aké druhy. Potom bežná dávka herbicídu 200 l/ha, pre istotu 1 meter presahu okolo každej buriny a export pre náš postrekovač Amazone.
Na tom poli vyšla mapa na 1,32 hektára na postrek z 3,3. Na celých 85 hektároch sme použili o 62 % menej herbicídu, čo je 1 350 €.
Každý rámček je jedna burina, ktorú detekcia našla
Ten istý úsek s 1-metrovým presahom okolo každej buriny
Zelené sa strieka, 1,32 hektára z 3,3
Mali ste pochybnosti o presnosti?
Mal. Zo začiatku som chodil do polí s mapou v ruke a porovnával ju so skutočným stavom. Tá presnosť mi vyrazila dych.
Pochyboval aj môj traktorista, takže prvé polia sme robili spolu. Dnes mu podám USB kľúč a viem, že všetko urobí presne. Tá dôvera sa budovala pár polí, a to je normálne.
Nejaké problémy po ceste?
Dva, úprimne. Monitor AmaPad 2 sa pri SHP súboroch začal sekať a občas zamrzol, takže ho obsluha musela reštartovať. Otravné, ale všetkých 85 hektárov sme postriekali.
Ten väčší je internet. Súbory sú ťažké a lotyšský vidiek nie je známy rýchlosťou uploadu. Ak ste na bezdrôtovom pripojení, riešte to pred sezónou, nie počas nej.
Detekčný algoritmus ste si natrénovali sami. Prečo?
V jednom bloku jarného jačmeňa som mal metličku obyčajnú. Trávovitá burina v obilnine je pre detekciu ten najťažší prípad. A prípravok, ktorý v takom neskorom termíne ešte zaberá, je drahý. Tak som algoritmus natrénoval, aby hľadal túto jednu burinu a nič iné.
Na 10,74 hektára sme ušetrili 65 % prípravku. Spolu 345 €, čo nie je obrovská suma, ale pri takto drahej chémii je presnosť všetko. Potom som pole prešiel a presnosť bola okolo 80 až 90 %.
Poďme na celkovú bilanciu sezóny.
CultiWise sme túto sezónu použili na 744,74 hektára aplikácií a ušetrili 12 958 €, čo je 32 % z toho, čo by tie vstupy stáli. Len v dusíku je to asi 20 ton, ktoré sme nemuseli kúpiť.
A to je iba prípravok. Motohodiny a ľudské hodiny idú navrch, tie spočítam na konci sezóny. Aj bez finálnej tabuľky vidím, o koľko efektívnejšie náš podnik funguje.
Stáli vás úspory úrodu?
To je moja najobľúbenejšia časť. Na prvom zožatom poli repky bolo vyzimovanie také silné, že sme dusík stiahli na úroveň pre úrodu 1,2 t/ha. Nechceli sme míňať na pole, ktoré sme takmer odpísali.
Dalo 2,5 t/ha, a keď rátam len plochy, kde porast naozaj bol, tak 2,8. Na náš región je to slušné a s tými nižšími nákladmi za tým som veľmi spokojný.
A fungicíd, ktorý ste skrátili na polovicu, vrátili sa choroby?
Tento rok sme nemali sucho, a aj tak nevidím veľa plôch s chorobami. Takže s výsledkom som veľmi spokojný.
Čo by ste v ďalšej sezóne urobili inak?
Tri veci. Po prvé, termín. Pri postreku green on green choďte skoro. Malé buriny znamenajú lacnejšiu chémiu a lepší výsledok.
Po druhé, vyriešiť internet ešte pred začiatkom sezóny.
Po tretie, viac dôverovať technológii. Mali sme pole jarného ovsa, kde mapa výnosového potenciálu v CultiWise ukazovala zóny s vyšším výnosovým potenciálom. Porast vyzeral pre moje oko úplne vyrovnaný, tak som mapu ignoroval a rozhodil jednotnú dávku dusíka.
Potom prišiel silný vietor s dažďom a ovos poľahol presne tam, kde mapa tie zóny ukazovala. Mapa poznala moje pole lepšie ako ja.
Čo by ste poradili farmárovi, ktorý o tom uvažuje?
Dostaňte do toho všetkých. Vás, vášho agronóma aj traktoristu. Ak jeden z nich nevidí zmysel, dobré výsledky nebudú.
A začnite s jedným poľom, ako ja s poľom 23. Overte si mapy v teréne na vlastné oči. Dôvera potom príde rýchlo.
To je celé. Je to takto jednoduché.
Adrians Solovjevs, agronóm, SIA Jaunā zeme